The Information service has been stopped.

Ivars Gravlejs [Branislav Štěpánek]

ig


Každý sme boli kedysi dieťaťom. Každý sme chodili do školy. Každý sme prežili nástrahy, ktoré na nás škola pripravila, stokrát porušili školské zákazy, vysmievali sa autoritám, tajne pozorovali dospievajúce spolužiačky na prvom tanečnom večierku, bojovali a priatelili sa na život a na smrť. Svet bol gombička, mladosť večná. Možno práve preto nikoho z nás ani len nenapadlo vziať do rúk fotoaparát a zaznamenať okamihy, ktoré nemožno vrátiť späť. Nikoho, okrem Ivarsa Gravlejsa.

Do Pálffyho letného sídla, kde má byť výstava inštalovaná, prichádzam po zotmení. Na moje prekvapenie však nachádzam výstavu portrétov celebrít*. „Je tu prosím aj Gravlejsova výstava?" - pýtam sa. „Chcete ju vidieť? Poďte za mnou", a milá pani dozorkyňa ma už vedie cez tmavý dvor do spodnej časti paláca. Zažne svetlo a v skromnej miestnosti sa zrazu otvorí úplne iný svet.

Neveľká výstavná miestnosť stroho vyplnená 3 televíznymi obrazovkami, prázdnymi plechovkami od nápojov, rozbitou stoličkou a bezrámovými čiernobielymi fotografiami všetkých formátov nalepenými priamo na steny dáva tušiť, že ide o konceptuálny projekt. Všetky fotografie z cyklu Early Works vznikli na 2. stupni základnej školy v Rige, ktorú Gravlejs, narodený roku 1979, navštevoval na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Ako píše v texte k výstave, svoj prvý fotoaparát získal ako 11 ročný výmenou za 20 prázdnych plechoviek od piva a nealko nápojov. Žiaľ (alebo možno chvalabohu), len pamätníci doby dokážu dnes pochopiť cenu takého pokladu, akým vtedy plechovky zo západu boli - a tým aj zmysluplnosť tohto dnes už ťažko uskutočniteľného obchodu. Ako pamiatka sú preto plechovky (hoci súčasné) súčasťou inštalácie.
Škola bola pre mladého Gravlejsa utrpením. Napriek uvoľneniu politických pomerov na sklonku 80. rokov bola Lotyšská sovietska socialistická republika stále súčasťou Sovietskeho zväzu a satelitom Ruska**.Tomu zodpovedali aj spoločenské pomery, a zvlášť pomery v štátnych inštitúciách vrátane škôl. Autoritárske správanie, ponižovanie nekonformných žiakov zo strany učiteľov, výchova socialistického človeka k priemernosti a nevyčnievaniu bola považovaná za ideál*** - znova niečo, čo dnešný mladý človek sotva dokáže pochopiť. Gravlejs ho kompenzoval intenzívnym fotografovaním a filmovaním. Na svojom aparáte značky Smena**** stláča spúšť počas školských hier, chlapčenských bitiek, spoločenských akcií, prípadne sa necháva sám fotografovať svojimi spolužiakmi. Námetmi jeho fotografií sú tiež nájdené alebo konštruované zátišia a koláže tematizujúce uniformnú, dystopickú šeď, avšak spracované s dávkou nenúteného chlapčenského humoru - zakladače, „falšovaná" lotyšská mena, portrét spolužiačky primontovaný k obrázku z erotického časopisu, falický monument zo snehu na počesť zosnulého profesora. Dobové surové spracovanie je umocnené používaním vstavaného blesku, zrnitého materiálu, poškodenými a poškriabanými negatívmi a podmienené celkovou technickou (ne)zručnosťou autora. Nie však na škodu veci: Gravlejs až po rokoch otvára svoj archív a z perspektívy dospelého Európana objavuje viacvýznamovú symboliku a konceptuálny podtext vlastných prác, ktoré pri svojom vzniku neboli myslené ako umenie.


Najväčšiu časť výstavy zaberajú fotografie chlapčenských bojov. Nepravidelne rozmiestnené na stene, prelepené červenou páskou v tvare hviezdy predstavujúcej komixový symbol úderu (PUNCH!). Na prvý pohľad dobový dokument odkrýva v druhom pláne tematiku rodového stereotypu muža*****. Dokladá to napokon aj sám autor v sprievodnom texte: všetci fotografovaní sú si vedomí významu fotografického média a pred objektívom majú zrazu tendenciu pózovať, korigovať zaužívané správanie, potrebu dať najavo svoju dominanciu a silu, a to bez ohľadu na skutočné fyzické dispozície. Posledná poznámka - ľahkosť, s akou autor pracuje s témou, v treťom pláne komunikuje napriek časovému a priestorovému odstupu univerzálny odkaz: na celom svete sú chlapci aj tak rovnakí. Život je predsa zábava a to je viac, než politický a spoločenský režim. A divák si uvedomuje, že ako to platilo vtedy, tak to platí aj dnes.

 

Inštaláciu dopĺňajú videá, tak trocha pripomínajúce zábery z filmu Pink Floyd: The Wall******, a objekt s názvom Rozbitá stolička. Ako inak, ide skutočne o rozbitú stoličku. A znova - v objekte stoličky je vtipnou, nenásilnou formou tematizovaný vzdor, rebelantstvo, túžba po úniku v kontraste s bezfarebným, ale zato správnym názorom a konaním. Otázkou zostáva, nakoľko je táto interpretácia blízka divákovi, ktorý pozná socialistické časy už len z historických dokumentov alebo rozprávania predkov.

Výstava Ivarsa Gravlejsa je po Prahe, Rige, Grenobli , Erfurte a Moskve šiestou a zároveň jednou z najvýznamnejších repríz Raných prác. Kurátorom je autor sám. Na bratislavskú výstavu sa rozhodol zaradiť hlavne akcie a performance. Je to trocha škoda, pretože hoci nebol priestorovo obmedzený, musel vynechať silné snímky, ktoré dobre zapadajú do obsahového rámca cyklu a určite by si zaslúžili byť vystavené. Za všetky spomeňme napríklad portréty učiteľov. Aspoň, že zvyšné práce možno nájsť na autorovej webstránke www.ivarsgravlejs.com.
Napriek drobným výhradám výstava patrí k tomu najlepšiemu, čo sme mali možnosť na tohtoročnom Mesiaci fotografie vidieť, a každému vrelo odporúčam ísť sa pozrieť. Váš čas nevyjde nazmar.


* výstava Empatheia talianskej fotografky Lucie Gardin
** Lotyšsko získalo nezávislosť 21. 8. 1991 po nevydarenom pokuse Ruska o štátny prevrat
*** ako príklady z literatúry môžu poslúžiť napr. poviedky Sergeja Dovlatova - jeho zbierka Čiasi smrť vyšla v slovenskom preklade v r. 2002 alebo z literatúry pre mládež poviedky Edmunda Niziurskeho - v slovenčine vyšla zbierka Poplach v podstreší v r. 1981
**** lacný bakelitový fotoaparát určený pre širokú verejnosť vyrábaný v továrni LOMO od r. 1953 do r. 1991. Technická nekvalita výstupov z tohto aparátu sa neskôr stala výrazovým prostriedkom mnohých umelcov - fotografov
***** zaujímavé je porovnanie so Cindy Sherman, ktorá cca o 15 rokov skôr demaskovala rodový stereotyp ženy vo svojom slávnom cykle Untitled Film Stills
****** Gravlejs podľa vlastných slov nepoznal The Wall v čase, keď jeho videá vznikli

Použitá literatúra:
1. Macek, Václav. Katalóg Mesiac fotografie 2010. Bratislava : FOTOFO, 2010.
2. Gravlejs, Ivars. Ivars Gravlejs. [Online] [Dátum: 25. 11 2010.] http://www.ivarsgravlejs.com.
3. Korešpondencia s Ivarsom Gravlejsom. 28. 11 2010.

Zdroj: http://branislavstepanek.blog.zoznam.sk/2010/11/28/ivars-gravlejs-rane-prace-recenzia/

This project

is being supported by the Ministry of Culture of the Czech Republic.

visegrad fund logo blue 800