The Information service has been stopped.

Malick Sidibé [Branislav Štěpánek]

ms

V rámci bratislavského Mesiaca fotografie sú predstavovaní autori z piatich kontinentov. Afriku zastupuje dokumentárny fotograf Malick Sidibé, jeden z najslávnejších afrických fotografov, držiteľ mnohých ocenení - za všetky menujme len Hasselblad Award 2003, ICP Infinity Award 2008 a 1. cenu na tohtoročnom World Press Photo v kategórii Umenie a zábava. Jeho výstavu majú dnes diváci možnosť zhliadnuť v priestoroch Pálffyho paláca.

Sidibé pochádza zo západnej Afriky a spolu so Seydouom Keïtom, J.D. Okhaiom Ojeikerem, Bobom Gossanim a ďalšími patrí ku generácii, ktorá v post-koloniálnej ére, tj. približne od 60. rokov 20. storočia prostredníctvom fotografie znovuobjavovala pre svet africkú ľudovú kultúru. Nosnou témou Sidibého diela sú premeny kultúrnej identity v búrlivom období politických i ekonomických vzostupov a pádov po vzniku nezávislej Republiky Mali. Premeny vytrvalo, a pritom citlivo dokumentované na africkej mládeži v rokoch 1960 až 1980.

Výstava pod kurátorskou taktovkou Andrého Magnina spoluorganizovaná Galériou mesta Bratislavy a Francúzskym inštitútom je inštalovaná na 2. poschodí a obsahuje 50 čiernobielych zväčšenín1 vo formátoch od 20x30 cm až po 40x40 cm. Sú to bez výnimky výtvarne dokonalé inscenované portréty, miestami prechádzajúce až do momentiek, s minimalistickou kulisou, sústredené na portrétované osoby.

Akí teda sú Sidibého Afričania? Mladí, usmiati, neviazaní, šťastní. Jedným slovom cool. Tanec, zábava, swing, hudba, gramofónové platne Jamesa Browna, Raya Charlesa a Beatles, oddych na pláži, prechádzky pri rieke Niger, neviazaná konverzácia v kaviarňach, nočné kluby, alebo módne pózovanie v  Sidibého ateliéri - to sú situácie, v ktorých autor zachytáva svoje subjekty. Ide o 60. roky, a my nevidíme žiadne drogy, ba dokonca ani alkohol. Vidíme len závislosť na hudbe ako symbole nezávislosti, výnimočnosti, spolupatričnosti, zblíženia. Póza, pohľad do fotoaparátu, ba miestami až určitá teatrálnosť tu nepôsobí nepatrične. Práve naopak - je inherentnou súčasťou ich životného postoja.

Text k výstave hovorí, že Sidibé „...do povedomia vstúpil svojou štúdiou ľudovej kultúry v 60. rokoch minulého storočia v Bamaku". Vnímavý divák však nemôže nevidieť, že popri nespornej vnútornej kráse a sile snímok sa na diváka nedíva africká kultúra vo svojej pôvodnej bohatosti a rozmanitosti, ale skôr jej zvyšky nepotlačené takmer 70 rokmi francúzskej koloniálnej nadvlády. Napokon, aj tu platí Heideggerovo „jazyk hovorí" - rodným jazykom väčšiny Malijčanov je bambara, úradným a vzdelávacím francúzština. Obyvateľov Mali preto aj po získaní politickej nezávislosti determinuje francúzska - a spolu s ňou aj západná konzumeristická kultúra (hovoríme o období neskorého modernizmu!) so všetkými sprievodnými pozitívami aj negatívami. Bolo by naivné myslieť si, že sa spod nej možno len tak vymaniť.

Ponechávam preto na interpretáciu diváka, či bude považovať napríklad fotografie mladých mužov, tak veľmi túžiacich podobať sa na svoje západné vzory, oblečených v zvrškoch Dolce & Gabbana, Prada či Paul Smith za prejav kultúrnej kontinuity alebo nie. Nech je tak či onak, autorovi nemožno uprieť dve veci. Po prvé, úprimnosť, s akou pristupoval k fotografovaným a ktorá sa odrazila vo vnútornej kráse jeho fotografií. A po druhé, nesmiernu zásluhu na uchovaní jednej éry a jej hodnôt nielen pre vlastný národ, ale pre celý svet.


Malick Sidibé sa narodil roku 1936 v Solobe vo Francúzskom Sudáne (dnešné Mali). Žije a pracuje vo východnom Bamaku, kde od roku 1962 dodnes prevádzkuje svoj ateliér.


1z dostupných zdrojov sa žiaľ nepodarilo zistiť, či ide o pôvodné autorské zväčšeniny, neskoršie autorské zväčšeniny, neautorské zväčšeniny alebo digitálne printy.

Použitá literatúra:
1. Sother, Jerome. Interview with Malick Sidibé. Lens Culture. [Online] 2008. [Dátum: 22. 11 2010.] http://www.lensculture.com/sidibe.html.
2. Hasselblad Foundation. [Online] [Dátum: 22. 11 2010.] http://www.hasselbladfoundation.org/malick-sidibe/.
3. Michael, Lucas. Interview with Malick Sidibé. Index Magazine. [Online] 1999. [Dátum: 22. 11 2010.] http://indexmagazine.com/interviews/malick_sidibe.shtml.
4. Kokkino, Andreas. The Backstory. New York Times. [Online] 03. 04 2009. [Dátum: 22. 11 2010.] http://tmagazine.blogs.nytimes.com/2009/04/03/the-back-story-malick-sidibe/.
5. Magazine Slide Show. New York Times. [Online] 03. 04 2009. [Dátum: 22. 11 2010.] http://www.nytimes.com/slideshow/2009/04/01/magazine/20090405-style-slideshow_index.html.
6. Magnin, André. A Prospecting Life. CAACART - The Pigozzi Collection. [Online] 06 2005. [Dátum: 22. 11 2010.] http://www.caacart.com/about_am_en.php.
7. Brožúra k Mesiacu fotografie 2010. Bratislava : SEDF, 2010.

Zdroj: http://branislavstepanek.blog.zoznam.sk/2010/11/23/malick-sidibe-recenzia/

This project

is being supported by the Ministry of Culture of the Czech Republic.

visegrad fund logo blue 800