The Information service has been stopped.

Rudolf Koppitz | Moravska Galerie [Anna Bujňáková]

IMG 1262Moravská galéria od začiatku apríla v priestoroch Pražákovho paláca uvádza monografickú výstavu predstavujúcu dielo rodáka zo Skrbovic pri Bruntále a významného viedenského fotografa, Rudolfa Koppitza(1884-1936). Vo svojej dobe uznávaný, neskôr pre nedostatok invenčnosti zabudnutý, sa dnes Rudolf Koppitz dostáva opäť do stredobodu záujmu a jeho sugestívne a precízne fotografické kompozície nachádzajú u dnešných divákov čoraz väčší ohlas.


Nemalú zásluhu na Koppitzovom „znovuobjavení" má rakúska historička umenia Monika Faber, ktorá sa intenzívne venuje Koppitzovmu dielu, vydala jeho monografiu i katalóg obsahujúci prehľad jeho celoživotného diela sprevádzajúci aj túto výstavu. Monika Faber poctila Moravskú galériu svojou účasťou na vernisáži, príhovorom a tiež komentovanou prehliadkou nasledujúci deň.
Výstava ktorej je venované celé spodné podlažie Pražákovho paláca je podchytená spoluprácou predovšetkým MG a viedenského inštitútu Bonartes spravujúceho pozostalosť Rudolfa Koppitza.

 

 

{gallery}teorie/koppitz{/gallery}
foto: David Suchar


Samotná výstava poskytuje pomerne ucelený pohľad na životnú a umeleckú púť autora, je členená podľa miestností s ohľadom na chronológiu aj tématiku.Návštevník má možnosť zoznámiť sa aj s fotografiami súkromnejšej povahy a základnými životnými dátami. Vyučený fotograf spočiatku pracujúci ako živnostník, podniká vo veku 28 rokov riskantný krok a vydáva sa pokračovať v štúdiu na viedenskej Graphische Institut (Grafický inštitút), kde pracuje s umeleckou pigmentovou tlačou a pohráva sa s fotografickým symbolizmom. Na výstave nechýba ani zaujímavé porovnanie s jeho vtedajším spolužiakom J. A. Trčkom a pripomenutie dobových vplyvov. Celkovo prehľadne rozvrhnutý koncept výstavy vyobrazuje fotografie z obdobia vojny, portrétnu tvorbu, tvorbu spojenú s divadlom a tancom, fotografiu ovplyvnenú filozofiou Freikörperkultur ("Kultu voľného tela") ktorou sa Koppitzova tvorba vyznačuje celkovo a pravdaže Heimat fotografiu. Aj keď z dnešného pohľadu by sa heimat fotografie dali s ľahkosťou zahrnúť pod okruh dokumentárnej fotografie, už pri letmom pohľade na vystavené fotografie sú určité vlastenecké či voči kultúre obdivné konotácie zreteľné a ich symbolika jasne čitateľná.

Osobne oceňujem pôvodnosť formátov, ktorá môže byť v niektorých prípadoch ako napr. pri malých formátoch fotografií z vojny aj nevýhodou ale v konečnom dôsledku podtrhuje autenticitu. Špeciálne vysvietená je slávna Bewegungsstudie a rovnako majú svoje dôležité miesto aj ikonický autoportrét v prírode či fotografia matky s dieťaťom, svojej doby vysoko a v širokom okruhu oceňovaná práca. Výstava sa vo svojej podstate snaží čo najbližie zoznámiť návštevníka s postavou Rudolfa Koppitza, čo dotvárajú aj videozáznamy so spomienkami jeho dvoch študentov, z doby kedy na Graphische pôsobil ako profesor. Napriek tomu, že nevypovedajú veľa o Koppitzovi osobne a niesú ani stopercentne pozitívne, dotvárajú pocit súnaležitosti a teda aj väčší zážitok z celej výstavy. Opomenutá neostáva ani autorova manželka Anna Kopitz, ktorá tiež pôsobila ako fotografka a jej činnosť po Koppitzovej smrti prispela k nacionalistickej reinterpretácií mnohých jeho prác.

Rudolf Koppitz ako veľký milovník športu a vyznávač telesnej krásy pracoval intenzívne s nahotou ako v prírode tak aj v štúdiu a nemal problém ani s odhaľovaním svojej rodiny a ani seba. Práve tento aspekt jeho tvorby môže byť vnímaný ako mierne kontroverzný, no treba podotknúť, že aj keď je jeho práca pretkaná vizuálnou lyrikou, subjekt je vnímaný pomerne neosobne hraničí až s transformáciou v objekt a cieľom je jednoducho "krásna fotografia". Práve aj pre tento prístup bol kritizovaný nastupujúcou avantgardou, ktorá sa snažila prekonať tiež tieto stanoviská. Jeho neskoršia tvorba zachytávajúca tyrolanov alebo aj šokcov v ich životnom prostredí sa obracia viac ku psychológií a osobitosti, je v nej ale stále badateľný odstup a prvoradá štylizácia podriadená vopred vytýčenej symbolike.

Koppitzova tvorba by sa dala zhrnúť ako typický dobový cit pre krásu a ladné línie, snaha o vizuálnu dokonalosť tvarov, láska a obdiv k prírode a vyjadrenie určitej hrdosti človeka. Napriek tomu, že Rudolf Koppitz vo svojej dobe nebol inovátorom ale skôr oslavovaným reprezentantom stávajúcej tradície, jeho tvorba je celistvá a v rámci náhľadu do histórie fotografie stoja jeho precízne konštruované kompozície určite za návštevu tejto výstavy.

Anna Bujňáková

 

This project

is being supported by the Ministry of Culture of the Czech Republic.

visegrad fund logo blue 800